Rubrika: Veda

Lietadlo – vynález z roku 1903, zaslúžili sa oň bratia Wrightovci. Začali éru cestovania po celom svete za pomerne krátku dobu, čo bolo do tej doby nepredstaviteľné. Viete si predstaviť súčasnosť bez nich?

Automobily – vynález z roku 1885, najväčšiu zásluhu pripisujeme Karlovi Benzovi, za vytvorenie prvého praktického automobilu vôbec. Bez nich by v dnešnej dobe nefungovalo zrejme vôbec nič.

Telefón – vynález z roku 1876, prvý patent na elektrický telefón získal Alexander Graham Bell. O tom, ako nám tým uľahčil život a zjednodušil komunikáciu zrejme hovoriť nie je potrebné.

Fotoaparát – vynález z roku 1837, za vynálezcu prvého praktického fotografického prístroja je považovaný Louis-Jacques-Mandé Daguerre. Sme mu vďační za uchovávanie našich spomienok.

Žiarovka – vynález z roku 1809, zaslúžil sa oň chemik z Anglicka – Humphry Davy, ktorý vynašiel prvé elektrické svetlo. O niekoľko desaťročí neskôr v roku 1879 ho výrazne vylepšil Thomas Alva Edison, ktorý vynašiel uhlíkové vlákno horiace 40 hodín. Dnes je už svetlo v našich životoch absolútnou samozrejmosťou.

Penicilín – objavený v roku 1928 vedcom Alexandrom Flemingom. Týmto rokom započala éra antibiotík, ktoré liečia infekčné choroby spôsobené baktériami.

Vakcíny a očkovanie – najväčšiu zásluhu na očkovaní, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou medicíny má Louis Pasteur, ktorý v roku 1885 vyvinul vakcínu proti besnote. No prvá vakcína bola vyvinutá v roku 1796 Edwardom Jennerom, a bola ňou vakcína proti ovčím kiahňam.

Tlač – vynález z roku 1439 zhotovený Johannesom Gutenbergom, ktorý do životov ľudí priniesol revolúciu. Vďaka nemu poznáme knihy v súčasnej podobe.

Papier – tlač bez papiera by bola nemožná. Papier bol vynájdený v Číne približne sto rokov pred našim letopočtom.

Toto je len malý zlomok vynálezov, ktoré nám zmenili životy. Výrazne nám ich zjednodušili, spestrili a vďaka nim môžeme využívať moderné technológie v podobe, ktorá je pre nás v súčasnosti už samozrejmosťou.

Život človeka je len jeden a preto ho chce každý z nás prežiť čo najdlhšie a najplnohodnotnejšie. Dlhovekosť je téma, ktorou sa vedci zaoberajú už desaťročia. Prečo niektorí umierajú prirodzenou smrťou v 70 rokoch, zatiaľ čo niektorí hravo prekročia 100 ročnú hranicu. Najstaršie žijúcim človekom na svete bola Francúzka Jeanne Calmentová. Dožila sa neuveriteľných 122 rokov. Recept na dlhý život vám nedá nikto.

A zatiaľ čo niektorí tvrdia, že za tak vysoký dožitý vek môžu rôzne bylinky alebo životný štýl, vedci skúmali u vzorky respondentov dožitý vek a vytvorili štúdiu, v ktorej vyhodnotili dlhovekosť na princípe pravdepodobnosti. Samozrejme, zdravý životný štýl, šport a pozitívne myslenie predlžujú život, ale na dožitie 120 rokov vám to nestačí. Je len otázkou náhody, kedy sa vaše telo rozhodne prestať fungovať. Pravdepodobnosť, že sa dožijete nadpriemerného veku je rovnaká, ako že hodíte 20-tisíc krát po sebe mincou a padne na tú istú stranu. Ide jednoducho o náhodu a možno práve vy budete o niekoľko rokov zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako človek, ktorý presiahol hranicu 130 rokov.

Práve túto hranicu vedci označujú za míľnik, ktorý by mohol byť nasledujúce desaťročia prekonaný. Na zvyšovanie veku úmrtnosti veľkou mierou prispieva aj zlepšujúce sa zdravotníctvo a výskum nových liekov. Vďaka tomu sa dokážeme vyliečiť z vážnych chorôb, ktoré v minulosti zabíjali. Viacerí slovenskí odborníci sa zhodujú, že aj keď vedci neoznačili hornú hranicu veku, ktorého sa človek môže dožiť, určite existuje. Aj keď sú prípady extrémnej dlhovekosti, je veľmi optimistické domnievať sa, že sa táto hranica bude stále zvyšovať. Znamenalo by to, že naši nasledovníci by sa dožívali aj 200 rokov čo nie je možné ani teoreticky vani prakticky. Či už sa dožijeme 70 alebo 100 rokov, prežívajme svoj život najlepšie ako vieme, aby sme nič na starobu neľutovali.